Aj Vihorlatské vrchy majú svoj vlastný minerál, Poruba pod Vihorlatom sa stala typovou lokalitou pre nerast  Vihorlatit. Je to zároveň jediná lokalita na svete, kde sa vyskytuje. Vihorlatit je zlúčeninou bizmutu, selénu a telúru. V tej istej lokalite bol objavený aj ďalší nový nerast – teluronevskit. Zloženie má takmer totožné ako vihorlatit, no voľným okom sú nerozlíšiteľné.

História výskumu 

Keďže okrem menšej ťažby železných rúd pre potreby hámrov (Remetské a Zemplínske H.) sa vo  Vihorlate iné nerastné suroviny nezískavali, do roku 1962 predstavoval geologickou prospekciou takmer nedotknuté územie (Slávik, 1970). Systematický vyhľadávací geologický prieskum pomocou ryžovania ťažkých minerálov (šlichová prospekcia) započal v r. 1963.

Prieskumné práce pokračovali v rokoch 1970 – 1985 geologickými, geofyzikálnymi a geochemickými metódami, pomocou ktorých boli zachytené výrazné geochemické anomálie, t.j.  zvýšené obsahy Bi, Se a Te  a 7 výskytov sekundárnych kvarcitov a Al- metasomatitov  (chemicky premenených hornín) (Bacsó et al., 1989). Najväčšie telesá boli zachytené pri potoku Kapka JZ od Morského oka,  medzi Skalným potokom a riečkou Okna, VSV od kóty 893,9  Ľadovisko,  SZ od kóty 832,6 Múr, JJV od kóty 784,7  Rozdielna a JJV od kóty 821,1  Kyjov. Pri overovaní najväčších polôh sekundárnych kvarcitov na lokalite Kapka boli zistené nasledujúce minerály: amónna hydrosľuda (neskôr pomenovaná ako tobelit), andaluzit, apatit, diaspór, dumortierit, fluorit, kaolinit,  korund (zafír), monazit, rutil, silimanit, tridymit, turmalín, a i.

Mineralogickým výskumom geochemických anomálií nad Porubou pod Vihorlatom boli zistené viaceré minerály zo systému Bi-Te-Se-S:

Vihorlatit – Bi₂₄Se₁₇Te₄. Novoobjavený minerál (Skála et al., 2007) doteraz  známy  na svete len z tejto lokality tvorí jemné impregnácie a žilky v silne premenených prekremenených horninách v asociáciii s teluronevskitom a ďalšími zatiaľ neidentifikovanými Bi-Te-Se-S minerálmi. Niekedy tvorí monominerálne zrná, inokedy sa prerastá s inými Bi-Te-Se-S minerálmi. Jeho zrná dosahujú mimoriadne až 1 cm veľkosti, majú silný kovový lesk, oceľovosivú farbu a tabuľkovitý až šupinkovitý vývoj. Voľným okom ho nemožno odlíšiť od iných Bi-Te-Se-S minerálov.

Bizmutoferit – BiFe₂(SiO₄)₂(OH). Žlté a žltohnedé práškovité povlaky na teluridoch (vihorlatit, teluronevskit) z lokality Poruba pod Vihorlatom boli orientačne identifikované ako bizmutoferit (Szakáll et al., 2011 in Ďuďa a Ozdín, 2012). Tabuľky sú veľké do 40 μm a tvoria agregáty do 2 mm v asociácii s illitom. 

Ingodit – Bi(S,Te). Bol opísaný z Poruby pod Vihorlatom v asociácii s teluronevskitom a  nevskitom (Ďuďa a Ozdín, 2012).

Pilsenit – Bi₄Te₃. Až niekoľko mm veľké čiernosivé lupienky pilsenitu boli nájdené pri Porube pod  Vihorlatom v intenzívne hydrotermálne zmenenom andezite (Ďuďa a Ozdín, 2012).

Teluronevskit – Bi₃Se₂Te. Minerál poprvýkrát popísaný z územia SR  (Řídkošil, et al., 2001 in Ďuďa a Ozdín, 2012) sa nachádza v prekremenelých premenených horninách (metasomatitoch – sekundárnych kvarcitoch) na lokalite Poruba pod Vihorlatom. Tvorí jemné impregnácie v silne premenených horninách, miestami prestúpených žilkami kremeňa a kalcitu. Nachádza sa vzácne v asociácii s kremeňom, böhmitom, diaspórom, ílovými minerálmi, pyritom, pyrotínom, chalkopyritom a stanitom Je oceľovosivej až čiernej farby, má kovový lesk a šupinkovitý tvar, jeho zrná sú maximálne 4  mm  veľké (Ďuďa a Ozdín, 2012).

Ing. Bartolomej Baláž, CSc., Odd. GaMT ÚZZ, Fakulta BERG TU Košice

Literatúra

Bacsó, Z. – Derco, J. – Bačo, P., 1989: Sekundárne kvarcity a Al-metasomatity  Vihorlatu. Mineralia Slovaca, 21(1989), 539 – 546

Ďuďa, R. a Ozdín, D., 2012: Minerály Slovenska. Granit Publishing, Praha, 2012. 1 – 480. ISBN 978-80-7296-086-6

Kozáč,  J. – Očenáš, D. –  Derco, J., 1977: Amónna hydrosľuda vo Vihorlate. Mineralia Slovaca, 9 (1977), 479 – 494

Skála , R. – Ondruš,P. – Veselovský, F. – Táborský, Z. – Ďuďa, R., 2007: Vihorlatite, Bi ₂₄Te ₁₇Se ₄, a new mineral of tetradymite group from Vihorlat Mts., Slovakia. European Journal of Mineralogy, 19, 2, 255 – 265

Slávik, J., 1967: Samorodnoje zoloto v magurskom fliše. VIII. kongres KBGA, Beograd, Dokl. Mineralogia, geochimija. 271 – 274

Slávik, J., 1970: Minerály rozsypov vulkanitov Vihorlatu , ich geologický a prospekčný význam. Mineralia Slovaca, 2 (1970), 7, 231- 24